Rovnosť a paritné zastúpenie ženám patrí, píše slovenská expertka na diplomatický protokol
Katarína Strýčková je odbornice na diplomatický protokol a byla blízkou spolupracovnicí slovenské prezidentky Zuzany Čaputové. Jak dnes vnímá roli žen v diplomacii a ve vysoké politice? Její článek publikujeme ve slovenštině, protože jak zpívá kapela Živé kvety: „to, čo nás spája, je silnejšie a väčšie ako to, čo nás delí.“
Najlepšia sa mi zdá zelená, žltá alebo modrá. Nájsť dobrý odtieň žltej aj zelenej by trvalo pridlho, na to nemáme čas. Modrá je hra na istotu. Úprimnosť, dôveryhodnosť, stabilita, pokoj. Vytvárame symboliku. Hľadáme modrú, v ktorej ju bude medzi oblekmi, na červenom koberci aj v dave ľudí dobre vidno. Spoločne zvolený odtieň v sebe spája vzduch a vodu. Svetlejšia stuha „tečie“ okolo dekoltu, cez rameno až na rukáv. Symbolizuje rieku Dunaj, ktorá prepája Európu, živí juh našej krajiny a v duchovnom rozmere odnáša staré a prináša nové. Podľa dobového obrazu zisťujeme, že šaty podobnej farby mala na sebe pri svojej korunovácii v Katedrále sv. Martina aj Mária Terézia. K šatám ušijeme plášť. Je praktický, pretože v katedrále bude počas slávnostnej ekumenickej omše Te Deum chladno. Okrem toho pomôže elegantné moderné šaty vizuálne premeniť na dôstojné nadčasové rúcho. Šperkom budú jednoduché diamantové náušnice a starožitná diamantová brošňa. Certifikát dosvedčuje jej pôvod v prvej Československej republike. Výsledné vizuálne posolstvo je hotové.“
Ťažko uveriť, že to, o čom človek tak veľa premýšľa, diskutuje a na čom pracuje niekoľko týždňov, sa nakoniec zmestí do jedného odstavca. Čas sa skomprimuje, a nebyť desiatok fotiek a videí v mobile, ani by som neverila, že sa to naozaj stalo.
Žena na javisku
Je dopoludnie 15. júna 2019 a ja som v rukách televíznej maskérky. Na úlohu spolukomentátorky v priamom prenose televízie Markíza sa chystám po tretí raz. Ako odborníčka na protokol a britskú kráľovskú rodinu som tu komentovala svadbu princa Williama a Kate Middleton v roku 2011 a princa Harryho a Meghan Markle v roku 2018. Dnes mám spolukomentovať priamy prenos inaugurácie novej slovenskej hlavy štátu.
Scenár mám v hlave, niet dôvodu na nervozitu. Dnešok je však predsa len niečím výnimočný. Vzrušenie z toho, čo sa udeje, vládne nielen medzi ľuďmi v štúdiu, ale tak trochu aj vo mne. Slováci si totiž po prvýkrát vo svojej histórii zvolili do čela krajiny ženu.
Pri predchádzajúcej prezidentskej inaugurácii v roku 2014, keď do bratislavského Prezidentského paláca zasadol Andrej Kiska, som bola osobne. Ako vtedajšia riaditeľka protokolu slovenského parlamentu som ju mala organizačne a protokolárne na starosti. Viem preto veľmi dobre, aký dnes bude sled udalostí – čo sa kedy udeje, kto, kde a kedy príde, kde a prečo bude kto sedieť. Scenár mám v hlave, niet dôvodu na nervozitu. Dnešok je však predsa len niečím výnimočný. Vzrušenie z toho, čo sa udeje, vládne nielen medzi ľuďmi v štúdiu, ale tak trochu aj vo mne. Slováci si totiž po prvýkrát vo svojej histórii zvolili do čela krajiny ženu. Hlavnou postavou inaugurácie a nasledujúcich piatich rokov života v Prezidentskom paláci bude zvolená prezidentka Zuzana Čaputová.
Prezidentská debata Heroine on-line
Prezidentská konference s významnými ženami, které by podle nás mohly obstát v prezidentské volbě, se koná už tuto středu. Vstupenky jsou beznadějně vyprodané, ale i tak můžete být u toho s námi. Sledujte on-line stream DVTV.
Video bude dostupné ve středu na webu Heroine.cz a na Faceboku časopisu Heroine.
Je to významná udalosť pre Slovensko, ale aj pre celý stredoeurópsky región. Ani jedna z okolitých krajín Visegrádskej štvorky – Česko, Maďarsko a Poľsko, ba dokonca ani mnohé vyspelé demokracie – Francúzsko, Nemecko či Spojené štáty americké, ženu na svojom prezidentskom poste ešte nikdy nemali. Ja si však uvedomujem istý paradox. Napriek historickosti tejto chvíle všetky tri moje doterajšie televízne vystúpenia a ich tri úplne odlišné hlavné ženské postavy – dve kráľovské nevesty a novozvolenú hlavu štátu, spája jedna banálna vec – šaty.
Tak, ako sa to v celosvetovom rozmere dialo pred spomínanými kráľovskými svadbami, už niekoľko týždňov vopred všetky slovenské médiá a ľudia na sociálnych sieťach riešia predovšetkým to, čo bude mať novozvolená prezidentka v deň inaugurácie na sebe. Hneď za tým ich zaujíma, či sa na inaugurácii objaví so svojím partnerom, alebo sama. Mala by som byť rada, veď práve šatám, v ktorých na inauguráciu príde, a tomu, čo v nich bude symbolizovať a odkazovať svetu, som sa venovala s malým tímom niekoľko týždňov. Pre mňa ako profesionálku, ktorá celú svoju kariéru pracuje v oblasti protokolu a sofistikovanej komunikácie, je to významný pracovný moment. Niekde vo mne sa však ozývajú naliehavé otázky: Zvolili sme za hlavu štátu ženu, pretože sme pripravení vnímať prínos človeka, ktorý je múdry a schopný, aj keď nosí sukňu? Alebo išlo o zhodu okolností, po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej spojenú s volaním po zásadnej spoločenskej zmene? Volili ľudia ženu preto, lebo vystupuje rozvážne, starostlivo vyberá slová a poukazuje na to, čo v krajine nefunguje, alebo preto, že je usmievavá, milá a dobre sa na ňu pozerá?
V zákulisí politiky a diplomacie som pôsobila dvadsať rokov a niečo o ňom viem. No písať o ženách na politickom a diplomatickom javisku, ktoré som zo svojej pozície pozorovala alebo pre ktoré som pracovala, nie je jednoduchá úloha. Hranica lojality, diskrétnosti a odhodlania pomenovať veci a javy, aby to bolo v prospech ostatných žien, je veľmi tenká. Ako to urobiť? Spomenúť všetky významné ženy? Tie, ktoré ma osobne ovplyvnili? Alebo ktoré uspeli? Aká vlastne je definícia „ženského úspechu“?
Žena v zákulisí
Moja cesta do zákulisia diplomacie a politiky začala prácou na britskom veľvyslanectve v Bratislave hneď po skončení vysokej školy. V tíme veľvyslanca Jej Veličenstva, do ktorého som nastúpila, boli okrem mňa ešte dve ženy – jeho slovenská osobná tajomníčka a jeho britská zástupkyňa. Práve Jane Wills, žena na konci diplomatickej kariéry, mi pred svojím odchodom z Bratislavy dala jednu veľmi dobrú radu. Hanbím sa priznať, že jej dôležitosť mi v plnom rozsahu došla len nedávno. Kým sa k nej dostanem, položím vám niekoľko otázok: Pamätáte si na svoje začiatky v prvej práci? Ako ste sa prvé dni a týždne cítili? Pochybovali ste o sebe?
Katarína Strýčková
Vyštudovala žurnalistiku, politológiu a medzinárodné vzťahy na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2000 sa dlhodobo venovala medzinárodným vzťahom a diplomatickému protokolu. Okrem iného sa podieľala na príprave oficiálnej návštevy britskej kráľovnej Alžbety II. na Slovensku, pripravovala a riadila inauguráciu prezidenta Andreja Kisku a v prezidentských začiatkoch dostala príležitosť radiť aj súčasnej prezidentke Zuzane Čaputovej. V roku 2010 založila skupinu Klub železných matiek, ktorý dnes funguje ako občianske združenie. Podporuje zapájanie žien a dievčat do celospoločenskej diskusie.
Ja som sa mesiac po mojom nástupe dostala do prvej skutočnej skúšky ohňom, keď som dostala na starosti médiá počas oficiálnej návštevy princa Charlesa v Bratislave. Nemusíte mi závidieť, žiadny honor budúceho kráľa som si neužila. Zato desiatky požadovačných, netrpezlivých a naliehavých novinárov, fotografov a členov televíznych štábov mi boli dopriate až nad hlavu. Nikto z kolegov sa ma nič nepýtal, nikto verejne nespochybňoval, či na to ako čerstvá absolventka mám. Nikto neriešil, ako sa cítim, či stíham, alebo ako zvládam zamestnanie a rodinu. Tieto otázky som si nekládla ani ja.
Mala som svoju prácu, bola som na ňu kvalifikovaná aj hrdá, vybrali ma vo férovom procese. Mojou úlohou bolo podať výkon a prispieť k tomu, aby všetko dopadlo najlepšie, ako má. O všetkom rozhodovalo to, čo viem, profesionalita, s akou pracujem, prínos, ktorý som schopná do svojej práce individuálne odovzdať, a tiež to, do akej miery viem premýšľať inovatívne, out of the box. Nič viac nebolo treba, všetko sa javilo byť jednoduché. Meritokracia v praxi.
Trhlina tohto presvedčenia sa zjavila počas výberu na lepšie miesto, na ktoré som o niekoľko mesiacov chcela postúpiť. Zástupca veľvyslanca sa ma počas pohovoru opýtal, ako by som odpovedala na hypotetickú otázku: Ako skĺbim náročnú prácu so starostlivosťou o môjho dvaapolročného syna? V tej dobe všetci v práci vedeli, že žijem a o syna sa starám sama, pričom rodičov mám v meste vzdialenom 200 kilometrov. Tá otázka ma tak zaskočila, že si dodnes pamätám, ako sa mi prekvapením rozšírili oči. „Prečo by mi mal niekto klásť takúto otázku?“ pýtala som sa v duchu. Až vtedy som si uvedomila, že výberovú komisiu tvoria traja kolegovia – muži. Pre moje ženské ja to bol bod zlomu. Určujúci moment, v ktorom som pochopila, že svety pracujúcich matiek a pracujúcich otcov nie sú rovnaké. Odvtedy som začala vedome pozorovať, ako to majú iné ženy.
V prvom rade som si všimla, že žien je okolo mňa dosť. Problém bol, že čím vyššie v hierarchii inštitúcií a firiem ste išli, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že natrafíte na muža. Bohužiaľ, tento problém, aj napriek istému pokroku, pretrváva dodnes. Podľa údajov PricewaterhouseCoopers sa napríklad podiel žien v manažmente firiem na Slovensku za posledných 20 rokov takmer nezmenil. V roku 2018 PwC udával len 24 % zastúpenie žien (priemer krajín OECD bol 22 %). Pre porovnanie, v roku 2019 bol podľa spoločnosti Bisnode podiel firiem, ktoré sú ovládané alebo riadené ženami, na Slovensku na úrovni 27,8 %. Obdobné čísla môžeme nájsť aj v politike. Na európskej úrovni má Česko v Európskom parlamente zhruba 33 % zastúpenie ženami, Slovensko je tretie od konca – má len niečo cez 21 % europoslankýň. V slovenskom parlamente dnes sedí tesne nad 21 % žien.
Biologický determinismus, anebo jednoduše řečeno představa, že nás naše tělo a mozek předurčuje k velmi odlišným schopnostem, ať jsme muž nebo žena, je teorie sice překonaná, ale stále hluboko zakořeněná. Myslíte si společně s Radimem Uzlem, že ženy by neměly být soudkyně, protože jsou prostě příliš emocionální?
Kam Fila se ve své sérii článků Uzel zahradníkem zamýšlel i nad tématem:
V žiadnej oblasti nie sú Slovenky (ani Češky) zastúpené paritne, teda tak, ako by mali byť v krajinách, kde sú muži a ženy považovaní za rovnoprávnych. Jednoducho, čím dôležitejšia je rola na javisku, tým pravdepodobnejšie je, že ju bude hrať muž. Ja som počas desiatich rokov práce pre britskú diplomatickú službu zažila štyroch vedúcich misie. Len jedna z nich bola žena.
Práca v zákulisí má výhodu v tom, že občas dostanete príležitosť vyjsť na javisko ako aktérka udalostí. Za celé tie roky doteraz si spomínam na jediný pracovný obed, na ktorom sa zúčastnilo dvanásť žien a žiadny muž. Organizovala ho veľvyslankyňa Judith Macgregor a čestnou hostkou bola vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. V tej dobe mala maličkú dcéru. Porozprávala nám o tom, ako má na ministerstve zriadenú miestnosť, kde chodí dcéru dojčiť. Zúčastneným Slovenkám to pripadalo ako sci-fi. Britky tomu tlieskali. Nepreberali sme nijaké pikantérie, škandály ani banality. Zvyšok debaty sa viedol v odbornom duchu. Naopak, mnohokrát sa mi stalo, že som sa na pracovných rokovaniach a neformálnych stretnutiach ocitla ako jediná žena medzi mužmi. Ak by som mala citovať niektoré dialógy, témy a bonmoty zúčastnených pánov, obávam sa, že by ich musela redakcia Heroine vybieliť.
Bývalá americká ministerka zahraničných vecí a československá rodáčka Madeleine Albright vo svojich pamätiach spomína na zákulisné blízkovýchodné mierové rokovania a spôsob, akým zúčastnení politickí lídri – všetko muži – reagovali na návrhy a výhrady druhej strany. Bola veľmi taktná v tom, aby ich správanie nepomenovala priamo. Aj ona zvolila jemnejší opis, a to tak, že ženy v politike bývajú často označované za hysterické a príliš emocionálne (bývalá a jediná slovenská premiérka Iveta Radičová o tom vie svoje), pričom v skutočnosti sú muži prinajmenšom rovnakí. Keby sme sa na realitu pozerali objektívne, videli by sme, že ženy v politike a diplomacii sú oveľa praktickejšie a pragmatickejšie, ako si myslíme. Hysterickosť, emotívnosť a neschopnosť strategického myslenia u žien je veľký predsudok.
Zo zákulisia som videla mnoho ľudsky vynikajúcich a profesionálne sústredených, výkonných a praktických žien, ktorých schopnosť vidieť veci v súvislostiach, uvažovať racionálne a pritom empaticky vnímať dopad ich rozhodnutí na ľudí bola obdivuhodná. Ženy v politike a diplomacii nie sú lepšie než muži. Ich pohľad na svet a problémy, ktoré treba riešiť, sú však obohatené o jedinečnú a neprenosnú ženskú skúsenosť, ktorú mnohí muži dlhé roky absolútne prehliadali a niektorí ju vytrvalo ignorujú dodnes. Globálna pandémia nám ale ukázala, že sú to práve ženy, ktoré ešte stále vykonávajú väčšinu prác v domácnosti, vrátane starostlivosti o deti, starších a chorých v rodine. Mnohé ženy presne vedia, ako žijú najslabší ľudia v našej spoločnosti. Aj preto sa ženy, ktoré sa dostanú k časti výkonnej moci, nezriedka sústreďujú práve na zraniteľné komunity a oblasti, ktoré sú dôležité pre spoločnosť a konkrétnych ľudí v nej. Ako uvádzajú viaceré štúdie OECD, existuje priame prepojenie medzi prítomnosťou žien v politike a zákonmi, ktoré prechádzajú parlamentmi jednotlivých krajín. Väčšina z nich sa sústreďuje na školstvo. Práve školstvo je všeobecne identifikované ako kľúč k transformácii komunít a spoločností a k budúcej prosperite krajín v postpandemickom svete.
Doprajme ženám ambicióznosť
Keď Zuzana Čaputová nastúpila do úradu, sprevádzala som ju na jej prvých oficiálnych cestách. Videla som ju naberať skúsenosti, počúvať, premýšľať a starostlivo zvažovať, čo odpovie. Jej sebavedomie a profesionalita prirodzene rástli s každou skúsenosťou. Dnes, keď Slovensko zažíva vládnu krízu, ktorú svojím nevyspytateľným, emocionálne nevyváženým a teatrálnym správaním spôsobil muž – dnes už bývalý premiér Igor Matovič, je to práve prezidentka, ktorá svojím pokojným vystupovaním a rozvahou dodáva občanom pocit dôvery. Podľa posledných prieskumov jej dôveruje rekordných 64 % ľudí. Keď v januári nastupovala do úradu viceprezidentky Spojených štátov amerických Kamala Harris, bol to nielen posun k slušnosti, profesionalite a rovnoprávnosti žien a menšín, ale aj obrovský mentálny posun oproti dobe, kedy bola Hillary Clinton so svojou prezidentskou kandidatúrou označovaná za „príliš ambicióznu“.
Ženy, ktoré chcú vykročiť na javisko politiky, diplomacie a verejného života musia byť ambiciózne. Nemajú na výber. Zákulisie je plné skvelých aj absolútne priemerných až podpriemerných, no pritom veľmi ambicióznych mužov. Tí na javisko vybehnú pokojne aj bez prípravy. Videla som takých dosť.
Nemyslím si, že v roku 2021 by mali mať ženy potrebu argumentovať, prečo je dôležité, aby mali v politike, diplomacii či vysokom biznise 50 % zastúpenie. Rovnosť a paritné zastúpenie ženám patrí. Bodka.
Ak ženám nedoprajeme ambicióznosť, ak ich nepodporíme v ich snoch a túžbach realizovať svoj talent, mnohé – na škodu nás všetkých – na javisko nikdy nevykročia. Nenazbierajú v sebe dostatok odvahy, aby ukázali nielen svoje schopnosti, ale aj rozhodnosť a nepoddajnosť. Spomínaná dobrá rada, ktorú som dostala od Jane Wills, bola: „Nenechávaj sa v práci využívať len preto, že chceš byť zdvorilá.“ Pri obhajobe hodnôt demokracie, ľudských práv a slobôd – ale aj vlastnej ženskej sebaúcty – treba aj ostrosť, tvrdosť a schopnosť povedať nie.
Žena v líderskej a manažérskej pozícii robí presne to, čo každý šéf – ukazuje, vysvetľuje, vedie, rozdeľuje úlohy, diskutuje, kritizuje, motivuje aj chváli. Tak ako existujú dobrí a zlí šéfovia, existujú dobré aj zlé šéfky. Moja skúsenosť hovorí, že na javisku sa nikomu nedarí vždy rovnako a niekedy sa roly menia. Podstatné je, aby ženy dostávali príležitosť. Aby mohli realizovať svoje vzdelanie, talent a potenciál a aby mohli naberať skúsenosti.
Nemyslím si, že v roku 2021 by mali mať ženy potrebu argumentovať, prečo je dôležité, aby mali v politike, diplomacii či vysokom biznise 50 % zastúpenie. Rovnosť a paritné zastúpenie ženám patrí. Bodka. Som presvedčená, že by sme si mali osvojiť a začať uplatňovať prezumpciu ženskej kompetentnosti. Nenúťte ženy dokazovať, že na vedúcu rolu majú. Dokážte, že na ňu nemajú.
Nepodarí sa vám to.
Článek vyšel ve speciálním čísle magazínu Heroine Prezidentky pod názvem Prezumpcia ženskej kompetentnosti.
Aktuální číslo
- Kulturní války režisérky Barbary Herz
- Může být matka dobrý „vědec“?
- Jak vychovat odolné děti
- Rodičovská půl na půl
